Keď sa ma niekto spýta, čo je najťažšie, keď chce začať behať – a možno raz odbehnúť ultramaratón – odpoveď mám jasnú.

Je to najťažšia, a pritom najľahšia vec zároveň: postaviť sa z gauča a vyjsť von.

Znie to jednoducho. Ale práve tu podľa mňa zlyháva väčšina ľudí. Ten moment, keď je pohodlie blízko a cieľ ďaleko. Keď hlava vymýšľa dôvody, prečo nie dnes. A telo čaká.

Ale ak človek spraví práve toto – ak vyjde z bytu, obuje sa a vyberie sa smerom von – zvyšok už nie je taký podstatný. Aj keď sa mu nebude dariť, nebude vládať, aj keď ho niečo zabolí – nevadí. Hlavné je, že sa rozhýbal. Že išiel.

Nikdy neprestaň znovu začínať

Začiatky bývajú plné odhodlania. Ale čo potom, keď príde únava? Keď vypadneme z rytmu, keď sa nám nechce, keď príde zima, keď stratíme motiváciu?

Stalo sa to aj mne. Prestal som viackrát. Týždeň, dva, tri. Raz celú zimu. Sedel som v aute, pozeral na bežcov a vravel si: „No… ja by som už tiež mal.“

A vtedy som si dal pravidlo: Nikdy neprestaň znovu začínať.

Lebo nie je hanba prestať. Hanba je nevrátiť sa. Ak začnem a po troch dňoch skončím, a už sa k tomu nevrátim – mám za sebou len tri dni. Ale ak začnem pätnásťkrát a pätnásťkrát aj prestanem, ale šestnástykrát začnem znovu – zrazu mám za sebou polovicu mesiaca pohybu. A to už cítiť.

 Rob to s radosťou

Ak robíme niečo len preto, že „by sme mali“, nebude to fungovať. Pohyb má byť radosť. Nie výkon, nie trest, nie únik. Má to byť niečo, kde sme prítomní – telom aj srdcom. Kde cítime: „Toto je moje.“

Najlepší tréningový plán?

Poznám veľa ľudí, ktorí majú excelovské tabuľky, perfektne rozplánované týždne, zóny, tepovky… Ale v skutočnosti to nebehajú. Lebo život. Lebo výhovorka. Lebo gauč.

Podľa mňa je najlepší plán ten, ktorý naozaj dodržíš. Môže byť jednoduchý. Môže byť slabší než ten „vedecký“ – ale ak ho poctivo robíš, porazíš všetkých, čo majú plány v šuflíku.

Začať nie je ľahké. Vydržať je ešte ťažšie. Ale to najdôležitejšie, čo som sa naučil, je toto:

Keď nevieš, čo ďalej, neprestávaj. A ak prestaneš – začni znova. Hneď zajtra. Alebo ešte dnes. Nie preto, že musíš. Ale preto, že chceš. A že vieš, že sa to dá.